Di ri­go­ri ar­ma­to 

tvůr­cem ob­ra­zu či ji­né­ho his­to­ric­ké­ho ar­te­fak­tu je člo­věk sto­jí­cí před pro­blé­mem 

vy­ob­ra­ze­ná na si­te na múku 

ku mne zo se­dem­ná­ste­ho sto­ro­čia 

váž­ne a vá­bi­vo pre­ho­vá­ra ri­cot­ta – PER ME NON BAS­TO 

sa­ma na to ne­sta­čím  

a keď už aj ten pla­chý syr mier­nej ore­cho­vej po­va­hy vo­lá po so­li­da­ri­te a spo­luby­tí 

I want to fe­el li­ke I had a hand in it  

ma­king the world 

aj keď mi mŕt­vi pa­dajú z rúk ako man­darín­ky z pre­trh­nu­tej sieť­ky  

a prs­ty ako­koľ­vek vr­úcne sú prí­liš po­ma­lé a pro­tiv­ne slad­ké 

a ne­mám a ne­zís­kam v tej­to ve­ci stá­lu kva­li­fi­ká­ciu hr­di­nu  

v dy­me a ohni ne­u­vi­dím slo­vo 

ne­vlád­nem čis­tou si­lou – lou­dím 

mast­ným bie­lym ksich­tom na­klo­ne­ný nad prie­pasť vo­lám 

ha­ló 

Kra­már pri te­le­fó­ne 

hearts star­ve as well as bo­dies  

gi­ve us bread but gi­ve us ro­ses 

aj keď mo­ji vnu­ci pôjdu po uli­ci a ľu­dia na nich uká­žu prs­tom a po­ve­dia aha 

tam­to idú vnu­ci to­ho bláz­na Riša 

sta­rý pán zo sta­rej pes­nič­ky jas­ne vra­ví: ne­vešaj 

ná­dych no­som stá­le me­ní ľa­do­vý vzduch na vlaž­ný a 

nikto nemô­že po­ro­zu­mieť ne­kom­pro­misnej od­da­nos­ti vláč­nos­ti ná­všte­vy cin­torí­na s ko­co­vi­nou tak 

ako mo­ji pred­ko­via 

nemô­žu ma súdiť za to ani za iné 

mo­je ús­ta sa ot­vo­ria a poľah­ky prehlt­nú me­si­ac 

tvo­je ús­ta sa ot­vo­ria a poľah­ky prehlt­nú sln­ko 

ani je­den z nás však ne­má moc spásť hrô­zu tých­to dní 

to vy­svět­lu­je proč mi tak dlou­ho tr­va­lo při­jmout úkol být mu­žem a být člo­vě­kem 

ni­kdy som sa s ni­čím ne­zmie­ril 

ni­kdy som nič ne­po­cho­pil 

ne­vi­em si nič vy­mys­lieť 

a ak je úz­kosť ocho­če­ná mač­ka a bez­moc je zdi­vo­če­lý pes 

sto striel do ma­te­re gé­ni­o­vi čo vy­na­šiel refrén 

mač­ka mač­ka mňau mňau pes pes 

pes pes haf haf mač­ka mač­ka 

ne­pre­kro­čil som vlast­né kos­ti  

len aby ma zjed­la ta­ká zber­ba 

the horrors are en­dless but I re­ma­in silly 

a všech­ny hvězdy jak ty sed­mi­k­rás­ky nad Br­nem chtěl k lůž­ku bych ti dát  

Pro­gram ti po­dajú uvá­d­zač­ky v bie­lych ru­ka­vič­kách 

podľa EWLP 

he ho thie­ves and be­g­gars 

ono je to asi tro­chu gýč tá bu­ri­na v chod­ní­ku 

ale čo keď spá­ja nás le­pi­a­ca pás­ka 

vi­ac než ná­dej a lás­ka 

le­bo ná­dej a lás­ka sta­vajú ka­tedrá­ly 

ale ga­f­fa spá­ja ne­mož­né 

choď­te 

mo­je pies­ne k osa­me­lým a ne­spo­koj­ným 

nes­te mo­je po­hŕ­da­nie utlá­ča­teľ­mi 

choď­te ako tuč­né daž­de 

kto­ré v au­guste vy­to­pia bu­do­vu Štát­nej Ope­ry 

nes­te mo­je po­hŕ­da­nie utlá­ča­teľ­mi 

ho­vor­te NIE ne­ve­do­mé­mu útla­ku 

ho­vor­te NIE ty­ra­niI bez fan­tá­zie 

ho­vor­te NIE oko­vám 

choď­te za ved­úcim od­bo­rov 

choď­te do dám­skej gar­deró­by 

choď­te za tý­mi kto­rých zly­ha­nia sú skry­té 

choď­te za soprán­kou kúpe­nou za lac­no 

choď­te za di­ri­gen­tom kto­rý ni­kdy ne­do­sta­ne pred­sta­ve­nie 

choď­te za buzna­mi kto­ré je­bá­va­li po chod­bách 

choď­te za buzna­mi kto­ré po chod­bách je­bá­vať ne­smú 

choď­te ako po­hro­ma pro­ti tupo­sti sve­ta 

choď­te pro­ti to­mu če­peľou 

po­sil­ni­te jem­né väz­by 

da­ruj­te se­ba­ve­do­mie bub­lin­kám a chle­bíč­kom du­še 

buď­te pro­ti všet­kým for­mám útla­ku 

choď­te a opo­nuj­te ve­rej­nej mi­en­ke 

pod­píš­te sa v re­kvi na ste­nu 

Zlé Ze­li­ny Collecti­ve 

4 villa­ins 

je to tak jed­no­du­ché 

my my hey hey 

byl pozd­ní ve­čer prv­ní 

kvet ne­chce kvit­n­úť – kvit­ne 

a o čo vi­ac je v ohro­ze­ní 

a o čo vi­ac je v súla­de 

trp ale­bo ne­trp  

ale vy­ber si 

my sme si vy­bra­li už dáv­no  

my kvit­ne­me súkve­tím 

kým ty stá­le vzý­vaš čer­ve­nú ru­žu he­ro­ic­ké­ho sin­gu­lá­ru aby ti vst­úpi­la do úst 

je ti to tráp­ne 

ale nie­ke­dy ani pri­jí­maj­úca ná­ruč tráp­nos­ti ne­sta­čí a mu­sí prísť na rad prá­ca 

všet­ka pod sln­kom  

vy­ko­na­ná sln­kom 

v nád­he­re trid­si­a­tych rokov 

bo­že po­žeh­naj šec­ky po­léf­ky aj túto 

bo­že po­žeh­naj že si ko­nečne sa­dá­me do pr­vých ra­dov 

le­bo sme si vy­bra­li  

žmur­ka­ním po­do­pie­rať ce­lý 

hey hey my my 

zväč­še­ný a zrých­le­ný 

trau­ma bra­in dis­co Blat­ný 

všech­no nám vza­li 

ne­mám ci­vil 

můj čas je pou­ho­pou­hé 

re­per­toá­ro­vé di­va­dlo s de­bil­ným ume­lec­kým šé­fom 

de­bil­ným šéf­di­ri­gen­tom 

de­bil­ným kon­cert­ným majstrom 

a de­bil­nou pri­ma­do­nou 

ne­bu­dem spie­vať 

v ka­bi­ne­te eu­fó­rie a rozko­še 

na­pí­šem de­j­i­ny prestá­vok 

kým čí­taj sa rý­mu­je s ply­tvaj 

kým sa po­o­to­čí se­de­mra­men­ný sl­neč­ný kruh 

cí­tim že star­nem 

v bás­ni mla­dej ko­le­gy­ne by som že­ny vy­me­nil za dá­my 

ne­bu­dem spie­vať 

mám la­ryn­gi­tí­du je tu prí­liš zi­ma prí­liš tep­lo prí­liš su­cho prí­liš vlh­ko ne­súhla­sím s tým­to re­ži­mom  

všet­ci si aj tak mys­lia že som len bl­bá subre­ta do­stá­vam pri­má­lo kvetín do­stá­vam pri­veľa kvetín 

ne­chce sa mi  

ot­vá­rať ús­ta  

u dá­my vul­gár­ne u pá­na tri­vi­ál­ne tla­čia má to­pán­ky re­per­toár je pod mo­ju úro­veň  

re­per­toár je prí­liš ťaž­ký mo­ja šatňa je pri­ma­lá v re­kvi­zi­tár­ni všet­ci len dr­bú 

v re­kvi­zi­tár­ni všet­ci len dr­bú 

a ži­vot je si­tuati­on­ship v prestáv­ke med­zi dru­hým a tretím dej­stvom 

ep­pu­re 

mám rád to can­to v kto­rom Ez­ra ošuká ka­meň 

mám rád ten tróp  

keď sa vý­kon­ný ume­lec zo­sy­pe a na ja­vis­ku po­vie prav­du všet­kým na­vzdo­ry 

mám rád ten tróp  

keď sa vý­kon­ný ume­lec zo­sy­pať ne­smie a na ja­vis­ku po­vie prav­du a nikto si nič ne­všim­ne 

la mu­si­ca ci li­be­ra 

mož­ná 

Bás­ně by­ly pu­b­li­ko­vá­ny ve sbír­ce Suk­ces saisó­ny – at­to i. & at­to ii. (Ado­lescent, 2025).